Informácie o nás

Vitajte na oficiálnej webovej stránke

TJ Žihlavník Omšenie

História Klubu

Loptovej hre,ktorá začala nadobúdať podobu skutočného futbalu,pričuchli omšenskí chlapci,navštevujúci základnú školu (vtedy meštianku) v Trenčianskych Tepliciach okolo roku 1940.Keď si hru ako-tak osvojili,začali ju hrávať na lúkach,ktoré miestni gazdovia nekosili - na Lašteku,Pod Oslavicou,v Michalovom na Dúbravke,a v DolnejPorube na Osíčí.Na podnet Pavla Kútneho,ktorý sa do Omšenia priženil,sa dali futbaloví nadšenci dohromady a "vybudovali" prvé futbalové ihrisko Pod Oslavicou pri hornej hrádzi terajšej priehrady.V roku 1949 vznikol 1.futbalový výbor rodiacej sa telovýchovnej jednoty,jeho predsedom bol Martin Tašár,podpredsedom Imrich Malo,zapisovateľom Anton Červený,pokladníkom Peter Václav a hospodárom spomínaný Pavol Kútny.dnes už ani jeden z nich nie je medzi nami.Prišli prvé priateľské zápasy,brankári vtedy chytali loptu do prútených košov,ktoré nemali dno.Prvé futbalové brány vtedajšieho ihriska tvorili dve drevené tyče a brvno,väčšinou bez siete.V tom roku pár nadšencov zohnalo prvé dresy,kopačky a loptu a prihlásili sa do súťaže.Na premiérový priateľský zápas (r.1949)si pozvali kvalitné mužstvo ŠK Nehera Trernčín a prehrali 1:5,5.apríla 1950 odohralo Omšenie historicky prvý oficiálny majstrovský zápas proti Nemšovej a prehralo 0:6.Štefan Homola,Marek GAliovský,Július Čmelko,Ján Homola,Ondrej Homola,Ernest Palacka,Gabriel Gašpar,Vavrinec Václav,Jozef Trokan,Ján Bielik,Luáš Černický-to sú mená prvých priekopníkov omšenského futbalu,ktorých viedol vtedy hrajúci tréner pán Jelínek z Trenčína.Dedina začal žiť futbalom,počas nedeľných rán sa zápasová taktika vymýšľala u p.Blažeja Marčeka,ktorý strihal a holil hráčov i fanúšikov.Obrovskou udalosťou v obci bol v r.1956 domáci zápas proti mužstvu Dukly Trenčín,s ktorou prehrali 0:14 a ktorej dres obliekal ako vojak už vtedy vynikajúci Andrej Kvašňák!! Ak 50-te roky boli v v našom futbale roky nadšenia,potom tie 60-te boli naopak rokmi najťažšími.Na zápasy sa cestovalo nákladným autom s plachtou,pri domácich zápasoch sa hráči umývali v potoku a utierali do dresov,čiary sa "lajnovali" rozpusteným vápnom a maliarskou štekou,alebo pilinami.V roku 1962 sa dovtedajší  Sokol Omšenia premenoval na Žihlavník.Asi v roku 1967 obstaralo vedenie železničný vagón z depa v Trenč.Teplej, ktorý prerobili na šatne,koncom šesťdesiatych rokov natiahol Gabriel Baláž vedľa vagóna vodovod,čo bola úžasná pozitívna zmena pri umývaní a občerstvovaní hráčov! V roku 1970 prišlo ďalšie oživenie v podobe  hlásenia a hudby počas zápasu.O túto vtedy technickú senzáciu sa postarali bratia Ľudovít a Matúš Riečickí.Prvým a dodnes jediným,stále aktívnym športovým hlásateľom bol a je p.Ľudovít Riečický,ktorý je držiteľom licencie "športový hlásateľ ,čo bol v tých časoch na vidieckych ihriskách ojedinelý zjav v rámci celého Slovenska.V r.1974 sa uskutočnila rekonštrukcia ihriska,v sezóne 1975/76 zaznamenalo mužstvo Omšenia v kategórii dospelí doteraz najväčší úspech vo svojej histórii postupom do 1.B triedy,odkiaľ ale po ročnom pôsobení vypadlo.Nemohlo sa totiž rovnať vyspelým,poloprofesionálne fungujúcim mužstvám z okresov Topoľčiany,Partizánske a pod.,kroré mali neporovnateľne kvalitnešie materiálne,finančné,či klubové podmienky.Trénerom vtedajšieho úspešného mužstva bol Martin Žingor,ktorý dal mužstvu hernú tvár,naučil ho hrať takticky,umne,hlavou.Okrem toho takmer celé mužstvo tvorili hráči,ktorí mali skvelé fyzické danosti a boli aj technicky  na vynikajúcej úrovni. Novodobá história priniesla viac úspechov mládežníckym kolektívom dorastu a žiakov,obrovský podiel na ich vtedajších úspechoch mal Marián Bajzík a tiež zosnulý Milan Martiš.Vynikajúcim obdobím a výsledkami sa predstavil futbalový oddiel žien od druhej polovice 90-tych rokov,kedy pod vedením ing.Viliama Václava-trénera,vedúceho i sponzora v jednej osobe žal úspech za úspechom a zbieral trofej za trofejou.